reklama

O bábätku, ktoré nikdy nechcelo spinkať

(Alebo ako človek do omrzenia znásilňuje situácie, ktoré na konci aj tak nedopadnú tak, ako plánuje). Keď sa narodilo naše bábätko, rozhodlo sa, že bude najživšie, najakčnejšie a najukričanejšie dieťa na celom oddelení v nemocnici. Kým ostatné mamky so šťastím pozerali na svoje uzlíčky, ktoré spokojne mrnkali v postieľkach a po celý čas mali zatvorené očká, ten môj mal očká od začiatku akoby nastavené na režim - otvorené, skúšal rozkopať postieľku a zobudiť všetky ostatné detičky, ktoré na jeho podnet spúšťali ďalšie sonáty. Overené - prebaliť, nakŕmiť a uložiť do postieľky spinkať proste v prípade môjho drobca vôbec nefungovalo. Do pol hodinky otvoril očká a soustil taký krik, že nepomohlo žiadne tíšenie. Pri večerných vizitách mi ho sestričky nosili naspäť s tým, že nevedia, čo s ním. Ako keby som ja vedela, však v živote som žiadne dieťa nemala !!! Do toho sa pridružili ďalšie problémy a ťažkosti a rána vyzerali štýlom: drobec plače, aspoň dve hodinky ho utešujem, ja plačem a drobec po hodinách tíšenia, hojdania, papania a dohovárania od únavy tak zaspí na pár hodín, že ho chodím kontrolovať, či vôbec dýcha.

Písmo: A- | A+

Po návrate domov sa nezmenilo nič, akurát z dvoch hodín plakania sa stalo pokojne aj päť. Zúfalo som sa snažila všetkými možnými prostriedkami uspať drobca, ktorý bol okrem tohto hendicapu neuveriteľne šikovný a napredoval míľovými krokmi pred ostatnými bábätkami a s úžasom som pozerala na rozpisy, koľko majú novorodenci spinkať - 18 - 20 hodín denne. Keď som maličkému zrátala časy jeho prirodzeného spania, vyšlo mi 9 - 12 hodín a zvyšok dňa som ho celý čas nosila na rukách. Mojou úpornou snahou sa čas jeho spánku podarilo zvýšiť na 14 hodín, ale cez deň som nerobila prakticky nič iné, len uspávala kričiace vyčerpané bábätko. O štvrtej poobede som doma pobehovala po byte hladná v pyžame a snažila sa robiť poriadky s plačúcim drobcom. Túžobne som očakávala každú chvíľku, keď zavrel očká, položila ho do postieľky a zúrivo sa púšťala do jedenia, upratovania, varenia a horúčkovito rátala každú jednu sekundu. Stihnem vypiť čaj? Nestihnem? Z postieľky na mňa po 15 minútach už pozerali veľké očká a malé čelo sa začínalo vrašťiť do grimasy a spodná perička sa začínala triasť, čo vzápätí prepuklo do obrovského plaču. A tak som si zvykla na to, že moje dieťa proste cez deň ani náhodou spať nebude a zmierila sa s tým, že musím nenormálne dlhú dobu ostať doma, keďže som kvôli neúnavnému plaču nemohla ani len pomyslieť na kočíkovanie. A tak plynul deň po dni a moja psychické kondícia aj spánkový režim dostávali nenormálne zabrať. Malému som čítala články z kníh, že pre novorodenca je nenormálna práca už vôbec sa napapkať a že ako každé správne bábätko má po papkaní zavrieť očičká, v polospánku odgrgnúť a unavene zaspať, nie spustiť niekoľkohodinový krik na celý panelák. Namiesto toho ležal s cumlíkom opretý o moje nohy a sledoval, ako sa snažím rýchlo najesť, pozrieť si maily, zatelefonovať a pohľadať na internete, čo mu vlastne ešte môže byť. Dvojtýždňovému som mu kúpila babyvak, ktorý aspoň trochu odľahčil moje trápenie a malý namiesto 20 minút absolútneho vyčerpania spinkal 30. Po celý čas som čakala ako na spasenie podľa múdrych rád - keď spinká dieťa spi aj ty, na jeho zavreté očká. A tak sme si dávali spinkania 20 minút, 30 minút, ale zväčša som sa počas jeho spania snažila bleskovým tempom dobehnúť základné ľudské potreby a v prípade šťastia nájsť na internete alebo po telefóne liek na svoje trápenie.

Až raz ...
Poučenie číslo jeden: Potrebovali sme babku.
Vôbec som nedokázala pochopiť, ako je možné, že bol pri nej taký kľudný, že jej dokázal zaspať na rukách. Babka urobila ššššš a tiško tiško, pohojdala s perinkou a maličký síce po 15 minútovom boji, ale nakoniec len predsa zavrel očičká a zaspinkal. Kým ja som zháňala čísla na neurológov a expertov na reflux, babka iba zahlásila: "Katka, on je taký, ako keby ho trápili všetky starosti sveta, vôbec sa nevie uvoľniť."

Poučenie číslu dva: Keď spíš ty, spí aj bábätko.
Keď človek toľko nespí ako ja, začne byť strašne unavený, hlavne po pár týždňoch to na neho strašne doľahne. Maličký už dávno nabehol na pravidelný vystrájací režim, takže som o druhej poobede presne vedela, že mi konečne zaspí až večer, hlava mi trešťala a oči nabiehali na rozmazané videnie. Bola som doma sama. Maličký dopapkal, uložila som ho bezpečne na stred manželskej postele a či bábätko spí či nespí, či kričí či nie s výčitkami svedomia, že som ako rodič totálne zlyhala som napapkanému drobcovi dala do pusy cumlík a ľahla si ku nemu. Zobudila som sa o pol hodiny na to, že mu držím palcom cumlík a že bábätko pritúlené ku mne spinká. Ale no nie? Tak to ma veľmi prekvapilo. Toto bol kameň úrazu? Múdra rada, keď bábätko spinká spite aj vy je oveľa lepšia obrátená? Keď spinkáš ty, spinká ti aj bábätko. A odvtedy sme nemali so spinkaním cez deň problémy. Síce si maličký stále necháva spánkovú suverenitu, ale po každom papkaní mi v kľude krásne zaspí, doknca si spinkanie začína vyžadovať sám a už dokáže spať aj sám. A ja si naplno užívam spoločné chvíle pred zaspinkaním a na rozdiel od zúfalých začiatkov sa na nich veľmi teším. Už ho horúčkovito neprekladám do postieľky a nesnažím sa dobehnúť deň, namiesto toho si užijem ešte pár chvíľ vlastného oddychu, presne koľko potrebujem. A materská dovolenka sa razom zmenila z trápenia na krásne časy. Ak sa mu podarí spinkať 3 a viac hodín, ako v tomto prípade, mama má ešte dostatok času na písanie článkov na blog.

A čo som týmto všetkým chcela povedať? Niekedy človek dookola opakuje tie isté chyby v situáciách, ktoré sa mu pravidelne vymykajú spod kontroly a ubližuje sebe aj druhému. A má pocit, že nie je v psychickom poriadku buď on, alebo ľudia naokolo. Ale aj keď je situácia dlho dlho veľmi zlá a opakovane náročná a vyčerpávajúca až do sĺz, možno je lepšie uvoľniť sa, nebrať veci až tak vážne, druhého si s láskou pritúliť a názorne mu ukázať, čo od neho vlastne celý čas chcem a ako sa to vlastne spinká. A môže prísť na to, že má vedľa seba najzlatšieho človeka, akého vôbec mohol spoznať ...

Katarína Suchá Očenášová

Katarína Suchá Očenášová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nepotrebujem mať vždy pravdu, iba vždy hľadám, kde tá pravda je. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu